V živote človeka je jednou z mála istôt to, že určite každý jedného dňa zomrie, len nevieme v akom období života, či sa dožijeme dôchodku a ak sa dožijeme, tak či pri plnom zdraví alebo ruka v ruke s invaliditou alebo sa dôchodku nedožijeme. Nakoľko nevieme, ktorá situácia nastane, najhoršie, čo by sa mohlo stať je to, že sa dôchodku dožijeme, ale nebudeme mať z čoho žiť. Už dávno neplatí dogma, že štát sa o nás postará, je veľmi dôležité správne sa rozhodnúť akou formou si zabezpečiť svoj vlastný pilier, o ktorý sa budeme môcť oprieť nielen v dôchodkovom veku, ale aj v čase neočakávaných výpadkov príjmu spojených so stratou zamestnania, v čase možných zdravotných problémov, v situáciách, kedy by sme inak mali ako jediný zdroj príjmu invalidný dôchodok, ktorý by nemusel pokryť naše bežné alebo len základné výdavky.
IV. pilier má byť vlastnou kostrou zabezpečenia sa, nemal by byť vnímaný len ako nadstavba. Pri budovaní konštrukcií IV. piliera by ste sa nemali nechať zmanipulovať ľuďmi, ktorí predovšetkým myslia na svoj vlastný prospech a ktorí hlavný zmysel vidia v nastavení sporenia (investície), kde majú najvyššiu možnú províziu ( investičné životné poistenie). Je toto cesta, ktorou ste sa vydali ? Alebo si sporíte v banke ? Alebo stále máte stavebné sporenie ?
Väčšina Slovákov využíva najčastejšie ako svoj vlastný pilier zabezpečenia práve spomínané :
• sporenia v banke
• stavebné sporenia
• životné poistenia
Je však potrebné uviesť, že ide o tri najmenej vhodné formy zabezpečenia vlastného IV. piliera.
Pokiaľ ide o sporenie v banke, sporitelia si myslia, že peniaze nimi vložené do banky sú ich vlastným aktívom. No nie je to tak. Hneď po tom, čo uskutočnia vklad do banky, už to viac nie je ich majetok. Odteraz patria peniaze banke. Čo vlastnia- je sľub od banky, že im ich peniaze vrátia vtedy, keď sa ich rozhodnú použiť. Je to nekrytý záväzok. Od držania hotovostných peňazí pod vankúšom to má dosť ďaleko. Peniaze vložené do banky z ľudí technicky robí veriteľov danej banky. Ak sa banky dostanú do veľkých problémov, utrpia aj ich klienti. Na túto skutočnosť bohužiaľ prišli aj Cyperčania začiatkom roku 2013. Ľudia sa prebudili v jedno bežné sobotné ráno a ostali v šoku, keď zistili, že peniaze na účtoch boli použité na rekapitalizáciu bánk. Nehovoriac o tom, že aj Fond na ochranu vkladov má svoje limity a pri úrokových sadzbách, ktoré sú aktuálne pri sporiacich programoch hlboko pod 1% p.a. sa vôbec nebavíme o sporení, skôr len o znehodnocovaní meny.
Stavebné sporenie má už tiež čo to odžité a najväčšiu slávu má za sebou. Ak sa pozrieme na stavebné sporenie z hľadiská čísel, na to aby som dostal plnú štátnu prémiu, ktorá je stále rovnaká 66,39€, musím každoročne vkladať viac a viac peňazí. Ak si odrátam administratívne poplatky, ktoré musím každý rok platiť za vedenie účtu, minimálne ročný poplatok 12€, vstupný poplatok z cieľovej sumy bežne na úrovni 1% z cieľovej sumy zistím, že aj pri plnej štátnej prémii po odrátaní všetkých poplatkov a pri zhodnotení, ktoré neustále klesá – už to nie je to čo bývalo. Peniaze mám viazané počas 6 rokov, v prípade nutnosti ich použitia je potrebné vydokladovať, že boli použité na stavebný účel.
Samostatná kapitola sama o sebe je sporenie si v investičnom životnom poistení. V prenesenom význame sa bavíme o niečom, čo nie je ani mačka a nie je to ani pes ale nejaký mačkopes. Je viacero dôvodov, prečo ľudia využívajú investičné životné poistenie, v prvom rade z pohľadu klienta chápem myšlienku zabezpečenia sa na rôzne situácie, keďže nikto nevie dopredu, čo sa mu v živote môže udiať, mnohí ľudia chcú mať zabezpečenú každú potencionálnu situáciu aspoň čiastočným spôsobom, preto si chcú sporiť, aby ich kvalita života nepoklesla ani v dôchodkovom veku a preto chcú byť poistení, aby boli pripravení na to, čo môže život priniesť. No spájať to do jedného produktu? Je to pre niekoho výhodné? Áno. Z pohľadu finančných poradcov ide o lukratívny produkt, ktorý im zabezpečí vyšší dôchodok kvôli super provízií, ale ak sa na investičné životné poistenie pozrieme z hľadiska klienta, čo je lákavé na tom, že každým rokom ide do sporiacej zložky menej a menej eur a do jednotlivých zdravotných pripoistení viac eur? V praxi to potom znamená, že ak zmluva je uzatvorená na dlhé obdobie, mnoho klientov ani nevie koľko dokopy zaplatí za jednotlivé mesačné, ročné poistné platby, koľko tisíc eur zaplatia na poplatkoch, čo na konci dostanú ako výsledok hospodárenia svojich zmlúv a či to, čo dostanú ako výslednú čiastku je to, čo zo svojho poistenia-sporenia očakávali. Netreba ešte zabúdať na fakt, že tak ako sa vyvíja v dnešnom svete svet automobilov, mobilov, tak sa vyvíjajú aj zdravotné pripoistenia a to, čo bolo adekvátne nastavené pred pár rokmi neznamená, že je aktuálne aj po rokoch. Našťastie existujú aj iné formy sporenia a iné formy poistenia, ktoré klientom umožnia vyšší výnos, nižšie poplatky a vždy a v každom okamihu mať adekvátne pripoistenia.
Dnešným trendom už rozhodne nie je šetriť si na dôchodok v poistení, šetriť deťom, vnúčatám v poistení alebo zakladať vkladnú knižku, či nové stavebné sporenie alebo držať peniaze na termínovaných účtoch, kde sú úrokové sadzby blízke čistej nule.
Napriek tomu, že nie všetci si dokážeme tvoriť svoju finančnú rezervu, je veľmi dôležité začať si ju tvoriť. Veď nikdy nevieme, aké prekvapenie nám život prinesie v novom dni. Začať možno kedykoľvek a s akoukoľvek sumou. Jedine, čo si treba jasne stanoviť, je cieľ sporenia a aby sa nám ho podarilo dosiahnuť, je potrebné si správne stanoviť hodnotu splátky. Keď sa už rozhodneme tvoriť rezervu, možno Vám napadne otázka: Kde si budem peniaze odkladať?
Množstvo ľudí sporí, ale nasporí na svoj cieľ?
Niekto sporí na dovolenku. No bude tá dovolenka rovnako drahá dnes a rovnako aj o 5 rokov? Budem potrebovať rovnaké vreckové na dovolenke dnes ako aj o 5 rokov? Asi ste si odpovedali, že jeden aj druhý prípad prinesie vyššie ceny.
Čo nám hovorí kalkulačka?
V roku 2010 som si začal sporiť na dovolenku, ktorá má v danom roku cenu 3500 EUR. Na dovolenku chcem ísť ale až v roku 2017. Myslíte, že mi bude stačiť nasporená suma? Po zohľadnení rastu cien na spomínanú dovolenku v roku 2017, budem potrebovať až 3826 EUR. Bojovať s rastom cien nie je jednoduché: Jednou z možností je zvyšovanie platov. Pozrime sa, koľko sme potrebovali peňazí na život v roku 2005 a v roku 1995.
Pokiaľ ste v roku 2005 zarobili priemernú nominálnu mzdu na Slovensku, ktorá bola vo výške 17 300 Sk, tak ste si za ne mohli kúpiť isté množstvo tovarov a služieb. Keby sme sa vrátili o 10 rokov späť, do roku 1995, tak Vám na to isté množstvo tovarov a služieb stačilo zarobiť „iba“ 8 880 Sk.
Pre nás, obyčajných ľudí to znamená, že za jednu dekádu t.j. 10 rokov potrebuje človek zarobiť o 100% viac, aby sme si zabezpečili rovnaký štandard ako v roku 1995. Rast cien tovarov a služieb – inflácia nám zobrala z peňaženiek skoro 10% ročne. Aj Vy si môžete bezplatne preveriť, ako peniaze strácajú hodnotu v čase na internetovej kalkulačke: http://www.ineko.sk/kalk.html